O 16 hod vyrážame na letisko. Do úvahy pripadá len Nimbus s veľkou nádržou, ktorá dáva rezervu na dosť dlhý let. O 17:00 natankované, GPS nakŕmené, Reaction pred dverami rozložený na SZ, akurát z toho smeru nezafúka a tak sa presúvame na koniec letiska, kde je možno štartovať na všetky smery. 17:30 sa odliepam do zeme, fotím letisko a vydávam sa na trať. Stúpanie je veľmi pozvoľné, lebo na tento účel som si vyrobil špeciálnu cestovnú vrtuľu o priemeru 136 cm s veľkým uhlom nábehu, aby som mohol letieť na malých otáčkach. Míňam Poltár a Zlatno po Kokavu, je to vyhliadkový let pri rýchlosti cez 50 km/h a zatrimovaný pre pomalý let.

Preskok do Klenovca sa mi vôbec nepáči, nie je miesto kde dopadnúť a nie pristáť a ešte sa dostávam do závetria čo ma núti riadiť krídlo. Od Tisovca ma delí ešte Ostrá (1011 m) ktorú zbabelo oblietavam z južnej strany a letím radšej dolinou. Z obidvoch strán mám 1000 m vysoké kopce a dolina je príliš úzka a turbulentná bez nároku na pristátie. Otočím Tisovec, foto a paľba späť dole dolinou smerom na juh. Nad Hnúšťou dostanem výprask ako prasa, krosna má pohyblivé barany určené na lietanie v termike aby sa dala riadiť náklonom tela, takzvané ,,aktívne zavesenie´´ , aby si cítil každý pohyb krídla. Ako Pišta hovorí, je to na aktívne posranie. Pomaly sa dolina rozlieva do nížin a ja naberám priamy smer na druhý otočný bod, Tornaľa. Pred Teplým Vrchom odkladám riadiačky a telefonujem na letisko, že mám skoro vyhraté, som von z kopcov a už jedine čas je môj nepriateľ. Pri Tornali otáčam nad morským okom ( - 38 m ) a naberám smer domov. Rýchlomer mi ukazuje rýchlosť cca 30 km/h a čas do cieľa 1:37 hod. Paliva mám dostatok, tak ho odtrimujem a klesám do 100 m výšky, kde som rýchlejší a spolieham sa, že mi motor nevysadí v tejto výške, lebo neoblietavam nič, letím priamo hlava nehlava. 10km pred Rimavskou Sobotou je už slnko nebezpečne nízko, volám Dudášovi ktorý je tu na dovolenke aby sa pozrel na juh a dal moju pozíciu aj na letisko. Za Rimavskou Sobotou mením trošku kurz, aby som neletel nad lesom a už vidím rybníky pri Dravciach. Som skoro doma, ešte 12 km, je tma ako vo vreci a na letisku zapaľujú pristávacie svetlá. Ešte foto nad cieľom a pristátie so skrehnutými nohami, som ohučaný a celý sa trasiem od zimy.

Želám každému veľa šťastných pristátí Laco